LOVNÁ ZVER NA SLOVENSKU

Srnec lesný

srnecSrnec lesný (staršie: srnec hôrny, srnec obyčajný, srna hôrnasrna obyčajnásrna lesná; lat. Capreolus capreolus) je hojne rozšírený párnokopytník z čeľade jeleňovitej. Srnec lesný je relatívne malým zástupcom svojej čeľade. Dosahuje hmotnosť medzi 17 – 30 kg, dĺžku 90 – 130 cm a v kohútiku meria 65 – 85 cm. Chvost je veľmi krátky (2 – 6 cm) a sotva viditeľný. Cez leto má jeho srsť až mierne hrdzavo-červený odtieň, s príchodom zimy však narastá nová zimná srsť a jej sfarbenie znateľne tmavne (srnča zver prefarbuje). Samce majú relatívne krátke parožky, ktoré môžu u jedincov v dobrých podmienkach dorásť až do dĺžky 25 cm. Každý rok, v rozmedzí od októbra do novembra, samce svoje parožky zhadzujú a na jar budúceho roku (marec – apríl) im narastajú nové, ktoré sú spočiatku pokryté akousi zamatovou vrstvou, ktorá sa nazýva lyko a vyživuje paroh pri vývoji a raste. Po dokončení vývoja parôžkov sa srnec zbaví odumretého lyka otieraním a otĺkaním o slabé kmene stromov alebo drevín. Srnčie parožky môžu byť jednoducho zahrotené, ale môžu mať aj 4 až 6 výsad. Takže to môže byť špičiak, vidliak, šestorák, výnimočne osmorák (štyri výsady na jednom parožku) alebo raritný srnec s rôzne nepravidelne deformovaným a členitým parožím. Srnec svoje parožky zhadzuje v novembri a decembri. Srnec sa loví od 16. mája do 30. septembra, srny a srnčatá od 1. septembra do 31. decembra.

viac: http://sk.wikipedia.org/wiki/Srnec_lesn%C3%BD

Diviak lesný

diviakDiviak lesný (staršie slovenské názvy: diviak obyčajný, sviňa divá, diviak v užšom zmysle; v poľnohospodárstve divá ošípaná; v poľovníctve pomnožne čierna zver;lat. Sus scrofa) je druh z rodu Sus (diviak).

Samec akéhokoľvek druhu diviaka sa nazýva kanec. Pohlavne nedospelý kanec sa nazýva „kanček”. „Plemenný kanec” je kanec vybraný a používaný na plemenitbu. Vykastrovaný kanec je brav. Žije v celej južnej polovici Eurázie a v severnej Afrike. V Európe nežije prakticky len vo Veľkej Británii, na Škandinávskom polostrove a v severnom Rusku. (Prípadný poddruh domáca ošípaná samozrejme žije aj inde).

Diviak lesný býva dlhý 0,9 m až 1,8 m. Chvost má 15 – 30 cm. Hmotnosť spravidla 50-190 kg (samce) a 35-160 kg (samice), ale v niektorých oblastiach, napríklad v Karpatoch, majú samce aj 350kg. Juhoeurópske diviaky lesné sú celkovo menšie ako severoeurópske. Žijú asi 20 rokov. Sfarbenie kolíše od čiernej, cez červenohnedú po svetlohnedú. Mláďatá majú typické pruhy. Samce majú vyčnievajúce očné zuby (kly), ktoré sú však v porovnaní s inými druhmi diviakov pomerne malé.

Obýva rôzne habitaty, živí sa rozmanitou potravou, rýchlo behá a vynikajúco pláva. Uprednostňujú listnaté a zmiešané lesy a radi sa váľajú v bahne. Samice sa zvyknú zoskupovať do čried pozostávajúcich z 20 aj viac jedincov. Inak samotársky žijúce samce sa k týmto čriedam niekedy pripájajú, najmä v období rozmnožovania. Pária sa v zime medzi novembrom a januárom. Samica privádza na svet 4-12 mláďat.

viac: http://sk.wikipedia.org/wiki/Diviak_lesn%C3%BD

Jeleň lesný

jelenJeleň lesný (iné názvy: jeleň obyčajný, jeleň hôrny, jeleň európsky; lat. Cervus elaphus) je veľký párnokopytník z čeľadejeleňovitých (Cervidae). Vyskytuje sa na rozľahlom území Európy, na Kaukaze, v Malej, Strednej a Západnej Ázii a izolovane aj na území medzi Marokom a Tuniskom, čo z neho robí jediný druh jeleňa v Afrike. Človekom bol neskôr rozšírený aj do iných častí sveta ako do Austrálie, na Nový Zéland alebo do Argentíny.

Po celé storočia je jeleň lesný veľmi obľúbenou lovnou zverou, čo na značnej časti jeho areálu rozšírenia platí dodnes. Aj keď bol jeho počet často viditeľne oslabený, vďaka spätnej reintrodukcii do voľnej prírody a mnohým ochranárskym opatreniam prežíva v pomerne hojnom počte aj v súčasnej dobe.

Jeleň lesný patrí medzi najväčších zástupcov svojej čeľade. Samce dorastajú do 175 – 230 cm a ich hmotnosť sa pohybuje medzi 160 – 240 kg. Samice sú oproti samcom výrazne menšie, dorastajú do 160 – 210 cm a dosahujú hmotnosť medzi 120 – 170 kg. Chvost pritom meria 12 – 19 cm a v kohútiku dosahujú výšku 120 až 150 cm. Veľkosť a hmotnosť je však veľmi premenlivá a viditeľne sa líši medzi jednotlivými poddruhmi, kde najťažší (C. e. elaphus) môže vážiť až 500 kg, oproti tomu jelene žijúce v menej priaznivých podmienkach môžu dorastať do 70 cm a vážiť sotva 100 kg. Cez leto má jelenia srsť obvykle hnedú farbu s červeným nádychom a u samcov je väčšinou navyše viditeľná aj menšia srsť na krku.

Najtypickejším znakom pre samcov sú parohy, ktoré každý rok, zvyčajne na konci zimy, zhadzuje. Na jar, keď jeleňom rastú nové parohy, sú porastené jemnou ochrannou sametovou vrstvou, ktorá neskôr zmizne. Parohy sú tvorené z kosti, ktorá môže denne vyrásť v priemere o 2,5 cm. Pri dospelých samcoch sa na parožiach objavujú akési výrastky, ktorým sa odborne hovorí výsady, a ktoré s pribúdajúcim vekom rastú a pribúdajú. Samec s jednou výsadou, ktorá sa nazýva očník, sa v poľovníckej reči označuje ako vidlák. Druhá výsada sa označuje ako nadočník. Tretia (rastie však ako druhá v poradí), posledná potom ako operák; samce sa potom s ňou nazývajú šesťtoráci. Rozvetvené zakončenie parožia sa za výsadu už nepovažuje a označuje sa ako koruna.

viac: http://sk.wikipedia.org/wiki/Jele%C5%88_lesn%C3%BD

Daniel škvrnitý

danielDaniel škvrnitý (Dama dama) je cicavec z čeľade jeleňovité. Je pôvodom z teplejšej stredomorskej oblasti. U nás žije v pahorkatinách. Patrí medzi prežúvavé párnokopytníky.

Hlavným znakom tohoto druhu sú parohy, pri koreni sú oblé, dvojvetvové a hore sa rozširujú do predĺženej lopatky s výbežkami na okraji. Daniel škvrnitý je omnoho menší od svojho ušľachtilého príbuzného – jeleňa. Celková jeho dĺžka vrátane 19 centimetrov dlhého chvosta je 1,7 metra a je 90 centimetrov vysoký, staré samce bývajú 1,8 metra dlhé, na meter vysoké, vzadu ešte o 5 – 6 centimetrov vyššie. Od jeleňa sa daniel líši kratšími a slabšími nohami, farbou, pomerne silným trupom, kratším krkom a dlhším chvostom. Z našich domácich druhov zveri nehonosí sa žiadny tak častými rozdielmi v sfarbení ako daniel, a to ako aj v rôznych ročných dobách, tak aj podľa staroby. V lete je daniel zvrchu na stehnách a na konci chvosta hnedočervený, zospodu a na vnútornej strane nôh biely, okolo papule a očí má čierne krúžky. Chrbtové chlpy má pri koreni do biela, uprostred červenohnedé a na konci čierne. V zime je povrch hlavy, krku a uší hnedošedý, chrbát a boky do čierna, spodok tela popolavý, niekedy do červenkasta. Často sa daniele vyskytujú úplne biele, ktoré nemenia farbu po celý rok a ktoré v zime mávajú len o niečo dlhšiu srsť. Niektoré daniele bývajú v mladosti žltkasté; čierne sa vyskytujú zriedka

viac: http://sk.wikipedia.org/wiki/Daniel_%C5%A1kvrnit%C3%BD

Muflón lesný

muflonMuflón lesný alebo muflón hôrny, muflón obyčajný (Ovis musimon) je jediný voľne žijúci zástupca rodu ovca v európskej prírode. Zároveň je najmenším zástupcom divokých oviec a považuje sa za predchodcu domácich oviec. 

Muflón môže byť dlhý 120 (ovce) až 135 (barany), v kohútiku dosahuje výšky až 70 (ovce) až 88 cm (barany). Chvost meria 10 cm. Staršie barany dosahujú váhu 50 kg, ovce okolo 35 kg. Muflonia zver má na hlave rohy, v poľovníctve označované ako „tulce“. Od parožie jeleňovitých sa líšia tým, že sú duté, nevetvené, zver ich nezhadzuje, a aj svojím pôvodom. Sú produktom kože, ako srsť čiratice, a nemajú charakter kosti. Veľké, zahnuté a silno vyvinuté rohy nosia iba barany, ktorí ich používajú pri súbojoch. Rohy do piatich rokoch prestanú rásť. Bývajú dlhé až 80 cm. Samice sú buďto bezrohé, alebo nosia malé rožky, dlhé najviac 16 cm. Povrch rohov je vrúbkovaný a podľa vrubov možno poznať vek muflónov.

V porovnaní s ovcou domácou je mohutnejší. Má čiernohnedú srsť, ku ktorej v zime dorastá vlnená podsada.

viac: http://sk.wikipedia.org/wiki/Mufl%C3%B3n_lesn%C3%BD

Medveď hnedý

-2340-medved-hnedy--3-Medveď hnedý (zastarano medveď obyčajný; lat. Ursus arctos) je druh cicavca z čeľade medveďovitých. Je to najrozšírenejší druh medveďa na svete. Dospelý medveď dorastá do dĺžky od 2 do 3 m, chvost meria 5 až 20 cm a dosahuje hmotnosti od 100 až po 350 kg. Medvede hnedé sú silne stavané s typickým svalnatým hrbom v oblasti lopatiek. Na labách má nezatiahnuteľné pazúry. Pohlavný dimorfizmus vo veľkosti je veľmi malý, ale samce bývajú dvakrát ťažšie ako samice, ktoré majú menšie a ľahšie kosti. Srsť medveďov hnedých je tmavohnedá, blond až čierna. Vo voľnej prírode sa dožívajú 25 rokov, v zajatí o niečo viac.

viac: http://sk.wikipedia.org/wiki/Medve%C4%8F_hned%C3%BD

Vlk dravý

Canis_lupus_layingVlk dravý (iné názvy: vlk obyčajný, vlk sivý alebo len vlk; lat. Canis lupus) je druh cicavca z čeľade psovité (Canidae).

Veľkosť vlka závisí od druhu, množstva potravy a zemepisnej šírky. V južnejších zemepisných šírkach bývajú vlky spravidla menšie ako na severe. Najväčšie vlky žijú na Sibíri a v Kanade, kde dosahujú hmotnosť okolo 80 kg až nad 100 kg (počet týchto jedincov je však aj v týchto oblastiach nízky). Samice vážia asi o 60% menej ako samce. Priemerná váha sa podľa druhu pohybuje od 30 do 80 kg. Výška v ramene je 80 až 105 cm. Tým sa stávajú najväčšou psovitou šelmou. Ich veľkosť ešte znásobuje srsť, ktorá je v zime dlhá až 6 cm. Hriva je 15 cm široká a srsť na nej dosahuje dĺžku od 10 cm do 13 cm. Chlpy na nej vyrastajú zo svalu, ktorý ich umožňuje podvihnúť, čím vytvára dojem ešte väčšej veľkosti. Vzdialenosť od nosa po koniec chvosta sa pohybuje od 180 až 270 cm, pričom chvost dosahuje dĺžku až 50, niekedy 60 cm. Veľkosť dospelého jedinca nadobudnú vlky za 1 rok od narodenia.

viac: http://sk.wikipedia.org/wiki/Vlk_drav%C3%BD

Jazvec lesný

800px-Badger-badger (1)Jazvec lesný alebo jazvec obyčajný alebo (?) jazvec hôrny (lat. Meles meles) je cicavec z čeľade lasicovité. V užšom (novšom) zmysle je to druh vyskytujúci sa len v Európe (okrem severnej Škandinávie), na Kréte a v Malej Ázii, v širšom (staršom) zmysle sa vyskytuje aj v ostatnej Ázii a Japonsku, čiže zahŕňa aj to, čo sa inde klasifiku je ako samostatné druhy Meles anakuma a Meles leucurus. V systémoch, v ktorých je jazvec lesný definovaný v širšom zmysle, má jazvec lesný v užšom zmysle postavenie poddruhujazvec (lesný/obyčajný) európsky (lat. Meles meles meles).

Obýva najmä lesy, vyhovuje mu priemerne úrodné územie, ktoré nie je hornaté. Vyskytuje sa až do 2 000 m n. m. ale najčastejšie do 700 m n. m. Vyhýba sa monokultúrnym oblastiam vytvoreným človekom a miestam s lesníckou činnosťou. Ak je vyprovokovaný, býva agresívny.

viac: http://sk.wikipedia.org/wiki/Jazvec_lesn%C3%BD

Líška hrdzavá

Vulpes_vulpes_laying_in_snowLíška hrdzavá alebo staršie líška obyčajná (Vulpes vulpes, syn. Vulpes fulva, Vulpes palmaria) je druh cicavca z čeľade psovité.

Líška sa príliš nelíši od pôvodných psov, vlkov, šakalov a ich príbuzných a od psov domácich stavbou svojho chrupu, zato sa však odlišuje pretiahnutým telom, dlhým hustým chvostom a mierne prehĺbeným výstupkom čelnej kosti. Jej dĺžka je 1,3 metra, z čoho 40 centimetrov pripadá na chvost, výška v záhlaví je naproti tomu len 35 cm, nanajvýš 38 centimetrov, váha 7 až 10 kilogramov. Hlava je široká, čelo ploché, papuľa, ktorá sa náhle zužuje, dlhá a tenká, oči sú šikmé a uši, ktoré sú pri koreni širšie a navrchu zašpicatené, sú vzpriamené. Telo sa zdá tučné pre dosť hustú srsť, ale v skutočnosti je veľmi štíhle, pritom však veľmi svalnaté a schopné najrozmanitejších pohybov. Nohy sú tenké a krátke, chvost dlhý a huňatý, kožušina veľmi hustá, bohatá a mäkká. Sfarbenie je plavo šedastočervené, čo sa úplne zhoduje s farbou pôdy. Hodí sa práve tak pre les listnatý, ako ihličnatý, pre les nízky alebo vysoký a rovnako pre pastviny ako polia a skaliská alebo kamenistú pôdu. Opatrne sa blížiacu líšku nemožno ani spozorovať, práve preto, že celé jej okolie je podobne sfarbené ako ona, takže s ním splýva.

Jednotlivé druhy líšok sa líšia od seba sfarbením. Líška žije v najväčšej časti severnej Afriky, v západnej a severnej Ázii. V mnohých krajinách sa vyskytuje hojne. Brloh si volí vždy s najväčšou opatrnosťou. Sú to hlboké, obyčajne rozvetvené dutiny, medzi koreňmi alebo na iných vhodných miestach.

viac: http://sk.wikipedia.org/wiki/L%C3%AD%C5%A1ka_hrdzav%C3%A1

Zajac poľný

260px-Feldhase_SchiermonnikoogZajac poľný (Lepus europaeus) je druh zajaca a pôvodný druh zo severnej, centrálnej, západne Európy a západnej Ázie. Ako originálny druh sa dnes však vyskytuje napr. aj na území Južnej Ameriky alebo v Austrálii. Jeho prirodzeným biotopom sú otvorené krajiny, predovšetkým polia, lúky, okraje lesov,kde je vďaka svojmu hnedému sfarbeniu veľmi dobre maskovaný. Väčšina ľudí stále nesprávne zaraďuje zajaca medzi hlodavce. V súčasnosti patrí do zvláštneho rodu zajace.

Zajac poľný dorastá 50 – 70 cm a dosahuje hmotnosť medzi 2,5 – 6,5 kg. Je veľmi zdatným bežcom, behá bežne 40 km/hod nebezpečenstvo až 74 km/hod a dobre kľučkuje. Pretože má predné nohy oproti zadným krátke, je rýchlejší pri behu do kopca, ako dole. Má dlhé uši, na koncoch tmavé.

viac: http://sk.wikipedia.org/wiki/Zajac_po%C4%BEn%C3%BD

Bažant obyčajný

800px-Common_Pheasant_(Hybride)Bažant obyčajný alebo bažant poľovný alebo bažant kolchický (Phasianus colchicus) je vták z čeľade bažantovité (Phasianidae).

Kurovitý vták bažant má v našich lesoch a na poliach výborné podmienky. Ideálnymi miestami sú lužné lesy, najmä pozdĺž väčších riek. Bažant vyniká žravosťou, je zberateľom hmyzu, najviac škodlivého, ale chytá i mladé hraboše a myši, zbiera slimáky, živí sa lesnými plodmi, žerie aj obilie a občas aj hrozno. Bažant je asi 80 – 90 cm dlhý aj so 40 cm dlhým chvostom a váži priemerne 1,2 – 1,8 kg. Rozpätie krídel bažanta je 75 – 80 cm. Bažantica je menšia, ľahšia a má menšie rozpätie krídel.

viac: http://sk.wikipedia.org/wiki/Ba%C5%BEant_oby%C4%8Dajn%C3%BD

Hlucháň Hôrny

640px-Capercaillie_Lomvi_2004Hlucháň hôrny (iné názvy: tetrov hlucháň, hlucháň lesný, hlucháň obyčajný; lat. Tetrao urogallus) je vták z čeľade bažantovité(Phasianidae). Samec je tmavý s nevýrazne sfarbenou hlavou a svetlým zobákom; dospelí jedinci merajú až 60 cm a vážia 1 až 1,5 kilogramov. Jeho výrazný chvost má široké oblé zakončenie. Samica je asi o 10 cm menšia ako samec a je sfarbená hrdzavo-hnedo.

Po väčšine roka žije tetrov skryto a samotársky v miestach kde nie je rušený prítomnosťou človeka; potrebuje vhodný životný priestor o rozlohe až 30 kilometrov štvorcových. Obýva slnečné zmiešané a ihličnaté lesy alebo rašeliniská, kde si opatruje potravu zberom a hrabaním. Živí sa bobuľami, travinami, ihličím a mravcami. Samica znáša a zahrieva 6 až 10 vajec a sama sa po vyliahnutí stará o kuriatka. V prvom roku života v priemere prežije len asi desať percent mláďat. K jeho prirodzeným predátorom patria kuna a líška, vajcia z hniezd vyberajú straky a vrany.

viac: http://sk.wikipedia.org/wiki/Hluch%C3%A1%C5%88_h%C3%B4rny

Rys ostrovid

Lynx_lynx_1_(Martin_Mecnarowski) (1)Rys ostrovid (Lynx lynx) je najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma v Európe patriaca do čeľade mačkovité. Vyskytuje sa na niekoľkých izolovaných územiach v strednej, severovýchodnej Európe a v malej časti severnej Ázie. V minulosti bol takmer vyhubený, no vďaka ochrane sa jeho populačná hustota zväčšila. Obýva najmä boreálne lesy a loví malé a oslabené kopytníky srnčej a diviačej zveri.

Rys ostrovid je najväčšou európskou mačkovitou šelmou, s dĺžkou tela od 80 do 130 cm, dĺžkou chvosta 25 cm, výškou v kohútiku až 70 cm. Samce obyčajne vážia od 18 do 30 kg a samice od 10 do 21 kg. Samce rysa ostrovida na Sibíri, kde tieto druhy dosahujú väčšiu veľkosť tela, môžu vážiť až 38 kg údajne dokonca až 45 kg. Charakteristickým znakom všetkých rysov sú trojuholníkové uši s čiernymi chlpmi na ich koncoch a tiež čierny koniec chvosta.

viac: http://sk.wikipedia.org/wiki/Rys_ostrovid#Lov